Choď na obsah Choď na menu
 


História - využitie holubov

9. 8. 2008

       Využívanie orientačných schopnosti holubov na prenášanie správ možno predpokladať u Egypťanov už v 3. tisícročí p.n.l. Nástenná maľba v chráme MEDINA HUBA z doby Ramzesa 3.,znázornuje korunovanie faraóna. Faraón stojí so žezlom a šípmi pred dvoma oltármi, na ktorých sú položené koruny horného a dolného Egypta, za oltárom vyletujú štyri holuby, aby oznámili do štyroch svetových strán správu o korunovácii. Gréci prehĺbili využívanie holubov na oznamovanie návratov lodí, výsledkov bitiek, výsledkov olympijských hier atď. Taktiež Rimania využívali holuby ako prostriedok na prenášanie správ. Vďaka holubom boli zavčasu informovaní o nepokojoch a chystaných vzburách aj v odľahlých provinciách.

       V roku 1167 za vlády sultána Nur Eddina zriadili v Egypte v Arábii a po celej Sýrii na 80-100 km. vzdialenosti stanice poštových holubov, aby umožnili plynulú spravodajskú službu. Kalif - Achmed - Našer, ešte rozšíril túto službu tak, že i súkromníci ju za značné čiastky môžu používať.

Tento vyvinutý systém zaniká v dobe kalifa Abaši- Moštasem-bilacha okolo roku 1242 keď vtrhli do zeme Mongoli a spolu s kvitnúcou krajinou zničili i stanice poštových holubov.

       Do západnej a strednej Európy sa prvé poštové holuby dostali v období križiackych výprav. Neskôr boli dovážané aj pri obchodných plavbách. Krížiaci začali proti holubom používať cvičených sokolov, aby im ich prinášali živých späť. Saracéni a Francúzi ich začali chrániť tým že im upevňovali na chvostové perá píšťalky, ktoré za letu prenikavo pískali a tak sokolov odstrašovali. Historické záznamy zo 16. storočia potvrdzujú použitie holubov už aj v Európe. Holuby sa uplatňovali ako spojky medzi jednotlivými mestami, hradmi a kláštormi, chov holubov sa stal výsadou šľachty.

    Obrázok   

Prvé významné vojenské využitie holubov bolo v roku 1573 pri obliehaní holandských miest Haarlem a Leyden, keď už obrancovia boli rozhodnutý vzdať sa presile Španielov, doniesli holuby správu o blížiacej sa pomoci vojska Viliama Oranžského

       Poštové holuby sa uplatňovali aj vo sfére obchodu, hlavne pri prenášaní burzových správ. Waterloo- mestečko v Belgicku asi 15 km od Bruselu, pri ktorom sa 18 júna 1815 odohralo krvavé stretnutie Francúzskych vojsk cisára Napoleona a spojeneckých vojsk Anglicka a Pruska sa skončilo porážkou Francúzov. Do Londýna Nathanovi Rotschildovi o tom doniesol holub správu o 3 dni skôr ako došla oficiálne, Takto mohol na burze lacno nakúpiť akcie, ktorých cena potom závratne stúpla.

Záujem o poštových holubov vzrástol vo všetkých krajinách zvlášť veľkej obľube sa tešil poštový holub v Belgicku v mestách Lutych, Antverpy, Verviers, Gent a v ďalších.

       Zvlášť dobre organizované spojenie medzi Cáchami a Bruselom mala agentúra Reuter, ktorá sa vďaka tomu vypracovala na jednu z najvýznamnejších spravodajských agentúr na svete.

     V čase Francúzsko – nemeckej vojny r. 1870-71 prišlo opäť ku slovu vojenské využitie poštových holubov. Obliehaný Paríž mal prerušené akékoľvek spojenie zo svetom. Preto Parížania v noci vypúšťali balóny s poštovými holubmi, ktoré vietor zanášal až na obsadené územie. Odtiaľ holuby spoľahlivo donášali správy do obliehaného mesta. Ukázalo sa že aj pri najmodernejších spojovacích prostriedkoch treba rátať s použitím poštových holubov.                                                                                                                                   

Obrázok

      

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

V Európe ako prvá zaviedla používanie poštových holubov nemecká armáda, po naj zaviedli a s úspechom používali poštové holuby všetky zúčastnené krajiny v prvej svetovej vojne. Ku koncu vojny r. 1916-1918 konalo službu na západnej fronte približne 450 pohyblivých staníc asi s 100 000 poštovými holubmi. V máji 1917 pridelili poštové holuby nie len veliteľstvám, divízii a Pluku, ale i veliteľovi práporu a roty. Ani jedno lietadlo nemohlo vzlietnuť bez holubov a ani jedna bojová loď, zvlášť ponorka, nemohla opustiť svoj domáci prístav bez poštových holubov. Posádka mnohých ponoriek vďačí za svoju záchranu poštovým holubom. V r. 1918 v dobe Hindenburgovéj jarnej ofenzívy, keď pri rýchlych postupoch prinášali denne viac ako 300 hlásení a fotografických nákresov. Holuby boli dovezené letecky bojujúcim divíziám a zhodené padákmi. Francúzi označili holuby, ktorý získali zásluhy na bojiskách , čestným krížom a okrem toho ich vyznamenali medailami a diplom mi.

       Veliteľ pevnosti Vaux- plukovník Raynol odoslal pri obrane Verdunu, holuba č. 787- 15 so správou „Stále sa ešte držíme, trpíme plynovými útokmi a plameňometmi. Je nutné nás vyslobodiť, Zariaďte spojenie cez Souville. Je to môj posledný holub...“ Holub priletel omámený plynom a kým mu spravodajský dôstojník zobral správu skonal. Dodnes má tento HRDINA vo Verdunu pamätnú dosku.

Obrázok

       V OKTÓBRI 1917 vypustili Angličania v boji o Menunroad poštového holuba č. 2709, aby odniesol správu do vzdialenosti 9 mil. Tesne po vypustení bol holub ranený, v bezvedomí ležal niekoľko hodín, potom sa prebral, doletel na holubník a skonal. Jeho pozostatky a vyznamenanie „Za zásluhu“ sú v múzeu Unittet Service. Najslávnejším anglickým holubom bol mnohokrát vyznamenaný holub č. 888 –aj on bol pochovaný s vojenskými poctami.  Najslávnejším holubom americkej armády, ktorá pracovala na francúzskej fronte s približne 100 000 poštovými holubmi bola modrá strakatá holubica „Cher Ami“ ,ktorá bola niekoľko krát ranená.

        Aj v 2.svetovej vojne zohrali poštové holuby dôležitú úlohu. V r.1940 keď telefonické linky boli porušované bombardovaním a  keď zlyhalo i  rádiové spojenie. V tety sa jednalo o civilné holuby odobrané v severnom Francúzku a ktorý sa po vypustení v Belgii zo správami od spojeneckých armád vracali do svojich holubníkov. V r. 1944 používali v anglickej armáde špionáži na území obsadených štátov. Vysadzovali ich pomocou padákov s členmi Intelligense Service, poverením naviazaním stykov s francúzskymi jednotkami odboja, pritom použili holuby, ktoré už pred vojnou lietali závody z Francúzka do Anglicka. V Belgicku podľa Landercyho nasadených viac ako 17-tisíc holubov. V r. 1957 zrušili posledný americký vojenský holubník, a traja najslávnejší Joe, Yanka a Caesara – nositeľov vysokých vyznamenaní. Joe dosahoval priemernú rýchlosť 1600 m/min. Bol osobne vyznamenaný starostom mesta Londýn za záchranu 1000 Anglických vojakov, 18 októbra 1943 totiž tento holub obrovskou rýchlosťou preletel 32 km medzi talianskou dedinou Colvi Vecchia a najbližším anglickým letiskom. V dedine sa usadili Nemci a anglické letecké sily sa rozhodli k účinnému bombardovaniu, medzi tým však anglické jednotky po rýchlom postupe dedinu obsadili, na letišti už boli naštartované motory lietadiel bombardovacieho pluku, keď doletel holub so správou o dobití cieľa. Joe bol vyznamenaný Dickensovou medailou.

       V Holansku lieta holub „Giullaume ď Orange“ je tiež vyznamenaný Dickensovou medailou. Ako jeden s posledných veteránov 2. svetovej vojny zahynul v r.1961 a bol pochovaný s vojenskými poctami. 

        Po vojne , od r.1948 začala sa rozvíjať F.C.I.(Fderetion Colombophile Internationále.) Bolo rozhodnuté konať pravidelne, každý druhý rok olympiády poštových holubov. Prvá olympiáda sa konala až v roku 1949, ČSR ešte nie je členo,m F.C.I.

Na svetových olympiádach bolo poradie prvých troch takéto:

1949 Lilé Francúzko : Francúzko, Holandsko, Škótsko.(ČSR nie je v F.C.I.)

1951 Moderná Itália : Holandsko, Francúzko Belgia.(ČSR nie je v F.C.I.)

1953 Koppehág Dánsko - pre karanténu sa nekonala. (ČSR nie je v F.C.I.)

1955 Barcelóna Španielsko : Holandsko, Francúzko, Belgia. (ČSR nie je v F.C.I.)

1957 Amsterdam Holandsko: Československo, Holandsko, Belgia. ( ČSR je členom F.C.I.)

1959 Lissabon Portugalsko: Československo, Holandsko, Belgia

1961 Essen NSR: Belgia NSR, Československo

1963 Ostendé Belgia:  Československo, Belgia, Anglia

1965 Londýn Anglia: Anglia, Československo, Belgia

1967 Viedeň Rakúsko: Anglia, Československo, Holandsko

1969 Katovice Poľsko: Holandsko, Anglia Československo

1971 Brusel Belgia:Československo, NDR, Holandsko

1973 Duseldorf NSR: Anglia, Poľsko, Československo

1975 Budapešť Maďarsko: Československo, Holandsko, Anglia

1977 BlackpoolAnglia: NSR, Anglia, Holandsko

1979 Amsterdam Holandsko: Československo, NSR, RSR

1981 Tokio Japonsko: Holandsko, RSR, Československo

1983 Praha ČSSR: Československo, Poľsko, Maďarsko

      a.t.ď.

 

Použitá literatúra:

-         Vladimír Malík

 

-         Štefan Štefka             - Atlas plemien holubov

 

-         SZCH – Bratislava     -  Ročenka 1998

 

-         Jánoš Horváth           -  Pěstování poštových holubov

 

-         Bulletit ÚV ČSCHDZ    -  Poštovní holubárství

 

-         Ing. Eva Hrubešová   -  Z histórie chovu poštových   hlubú  v Československu – Chovateľ r. 1983 č.1

 

-  Český svaz chovatelú  -  Zaujímavosti o chovu poštových  holubú

 

- Český svaz chovatelú  -  Informační zpravodaj pro chovatele P.H.

 

Spracoval : Ivan Zábredský v Nitre.

                                                                   

 

 použité fotografie: expozícia venovaná histórii poštovému holubárstvu,  na 31 Olympiáde v Dortmunde .